Komentár k Posolstvo, Medžugorie, 25. jún 2005

Panna Mária každé svoje posolstvo končí slovami: „Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie“. Svojou vďakou akoby nás chcela povzbudiť, prebudiť naše srdcia, aby sme ju poslúchli a kráčali po ceste obrátenia a svätosti. Dnes nám ďakuje za každú obetu, ktorú sme priniesli na jej úmysly.

Vo svojich predchádzajúcich posolstvách na výročie svojich zjavení nám hovorila: „Dnes vám chcem poďakovať za všetky obety i za všetky modlitby“ (25. 6. 1990).

„Dnes som šťastná, aj keď je moje srdce ešte trochu smutné kvôli tým, ktorí nastúpili túto cestu, avšak potom ju zanechali“ (25.6.1992).

Aj keď vie, že nie všetky jej deti prijmú jej materinské slová, ona sa nevzdáva, ona verí a dúfa. Preto i povedala: „Je mnoho ľudí, ktorí nechcú rozumieť mojim posolstvám a brať vážne to, čo hovorím, ale preto vás volám a prosím, aby ste svojím životom svedčili o mojej prítomnosti“ (25.6.1991).

Posolstvá Panny Márie nám odkrývajú a hovoria o tom, aké je Máriino srdce. To je srdce matky, ktoré miluje svoje deti. To je srdce, ktoré je vďačné za každú obetu, ktorú sme priniesli na jej úmysly. Potrebujeme sa modliť a zo dňa na deň darovať svoje srdcia Máriinmu, aby sme sa stali vďačnými.

Iba slepý človek nevidí, že je nám v živote všetko darované a že nič nie je naše: ani zem, ani ľudia, ani telo, ktoré máme, ani život, ktorý nám Boh daroval. Všetko je Božím darom. Iba pokorné, čisté a jednoduché srdce odkrýva veľkosť Božej lásky a Božieho daru. Iba srdce podobné srdcu Alžbety a naplnené Duchom Svätým volá: „Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne“ (Lk1,43). Alžbetino srdce je vďačné, pretože pri navštívení Márie spoznáva dar a požehnanie.

Boh všetko stvoril pre nás, a to nie iba pre hocijakú príčinu, alebo hocijako, ale krásne, nádherne a z lásky. Potrebujeme sa opäť odznovu učiť abecedu reči a rozhovoru s Bohom. Potrebujeme sa učiť povedať : „Ďakujem“. A to nie povedať „ďakujem“ iba ako povrchné vyjadrenie úst, jazyka, rozumu, ale celej našej bytosti a života.

Boh nám daroval viac ako život a všetko stvoril pre nás. On nám daroval seba samého v osobe Ježiša Krista. Ježiš Kristus nám v plnosti života a lásky daroval seba samého v Cirkvi a skrze cirkev vo sviatostiach, zvlášť v Eucharistii.

Boh nám v tieto dni, v tejto dobe posiela Matku svojho Syna Ježiša a našu Matku, aby sme sa stali a boli jej apoštolmi lásky a pokoja vo svojich rodinách a vo svete. Naše rodiny i svet potrebujú ľudí, ktorí budú šíriť pokoj a lásku. Pretože je medzi nami priveľa nepokoja, strachu, temnoty a zla. Panna Mária, ktorá prebýva v nebeskej sláve, prichádza k nám, hovorí. Vie, že láska a pokoj sú silnejšie, že sa oplatí milovať a širiť pokoj. Matka Mária vie, že to nemôžeme vlastnými silami, preto nám odporúča modlitbu k Duchu Svätému. Jeho silou a mocou sa apoštoli stali odvážnymi svedkami Ježiša až po vyliatie krvi. My sami nič nezmôžeme, ale Duch Svätý v nás to dokáže.

Sme pozvaní k svätosti a k posväteniu svojho života. Tak nás napomína sv. Pavol: „Lebo to je Božia vôľa, vaše posvätenie“ (1 Sol 4, 3).

Iba na tejto ceste posväcovania a svätosti môžeme prežívať radosť a pravdivosť slov Svätého písma: „Ustavične sa radujte! Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás!“ (1Sol 5, 16).

Nie sme opustení. Matka Mária je s nami a daruje nám svoje materinské požehnanie.

Páter Ljubo Kurtović

Zdroj: Gospa - Kráľovná Pokoja ( www.gospa.sk )