Komentár k Posolstvo, Medžugorie, 25. február 2007

Boh neprestáva hľadať a vábiť človeka k sebe, aby žil a v Ňom našiel plnosť blaženosti. Svoju milosrdnú lásku nám zjavil, keď poslal svojho Syna Ježiša Krista, aby nás vykúpil a spasil svojím umučením, smrťou a zmŕtvychvstaním. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v Neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3, 16)

„Otvorte svoje srdce Božiemu milosrdenstvu v tomto pôstnom čase.“ – hovorí nám Panna Mária. Kde inde, ak nie v Božom milosrdenstve môže človek objaviť spásu a nádej? Môžeme si položiť otázku: „Prečo je také ťažké veriť v Božie milosrdenstvo?“ Veriac v Božie milosrdenstvo vraciame sa ku samotným koreňom hriechu. Pre človeka je najťažšie priznať si svoje hriechy. Keď sa necíti hriešnikom, necíti ani potrebu utiekať sa k Božiemu milosrdenstvu. A na druhej strane, svet i každý človek smädí po milosrdenstve, odpustení a láske.

V hlbinách Božského srdca je túžba a prianie zbaviť svoje stvorenie od otroctva hriechu. Napriek tomu, že sa stráca uvedomenie si hriechu, on je skutočnosťou, ktorá existuje. Jeho následky každodenne trpíme, či už ako jedinci, alebo ako rodina. To, čo odmietame a od čoho najviac utekáme , to nás najviac prenasleduje. Až vtedy, keď má človek odvahu stretnúť sa s tým, čo ho bolí, za čo sa hanbí, až vtedy začne proces uzdravenia a oslobodenia. To je zároveň aj najťažší krok pre človeka. Najťažšie je jednému závislému od ktorejkoľvek neresti, drogy, hazardu, alebo alkoholu priznať túto svoju závislosť. Až keď si ju prizná, stáva sa víťazom, ktorý sa bije za slobodu a stane sa slobodným.

Matka Mária, ktorá nás pozývala na častejšiu svätú spoveď nás aj v tomto svojom posolstve pozýva, aby sme sa utiekali k Božiemu milosrdenstvu vo sviatosti svätej spovedi. V nej nám Boh nielen odpúšťa hriechy, ale nám dáva aj silu, aby sme sa borili a vytrvali na ceste pokoja, slobody a obrátenia.

„Vaša sloboda je vaša slabosť“ – hovorí nám Panna Mária. Pôstne obdobie nás upozorňuje na to, že sme ešte neprišli do cieľa, chce nám povedať, že sme ešte na púšti. V púšti niesme vopred poistení. Vždy máme možnosť padnúť, stratiť slobodu a predať ju za trocha šťastia, pôžitku a radosti, ktoré nám dáva hriech. Boh nám nechce dať málo, ale všetko, samého seba. Sloboda, ktorú nám daruje Boh je dar, bremeno i zodpovednosť. V slobode sme v každom okamihu zodpovední a nemôžeme byť nej zbavení.

Na našej životnej ceste nie sme sami, opustení a vydaní napospas sebe samému. Zoberme vážne to, čo nám Nebeská Matka hovorí, aby sme stretli Ježiša a kráčali cestou svätosti, pokoja a slobody.

Páter Ljubo Kurtović

Zdroj: Gospa - Kráľovná Pokoja ( www.gospa.sk )